Kde bolo tam bolo...

Aj ja som niečo podobné napísal...ale má to veľa strán a nezmestí sa to sem

do mesta. ibaze zistilo strasnu vec. kazdy sa socializovaval cez mobily a pocitace, tabety a iphony a ine serepeticky. tak toto nebolo ostalo smutne a bezradne, lebo nevedelo narabat s technikou. ked sa snazilo niekomu prihovorit, tak ho nik nepocul, lebo kazdy hladel do mobilu ci tabletu alebo mal v usiach nejake stuple s kablami. a kto tak nerobi, mal velmi naponahlo. nebolo sa rozhodlo, ze ono vlastne nie je nebolo ale tento svet je jedno velke nebolo.. preto sa nebolo stalo bolom, lebo zistilo tuto pravdu o svete, ktory kde je pohruzeny kazdy sam do seba a svojho vlastneho sveta, obrneneho pevnostou a murmi, kde ozajstny cit nedokaze prejst..

Kde bolo tam bolo, vskutku nic nebolo, ale kezde aj nebolo bolo, tak to mozeme zmenit na kde bolo nebolo. Takze v tejto utopickej uvaho o cistom priezracnom vakuu, pokracujem: Nebolo malo bielu farbu a tym, ze uz malo nejaku tu vlastnost, cihalo moznost, ze sa moze stat bolom. tak sa vybralo na vandrovku, aby ziskalo este viac vlastnosti a schopnosti, nech dokaze tam bolu, ze aj nebolo vie byt perfektnym bolom ba co viac, dokaze sa len tak vyparit skoro ako macka sklabka z krajiny zazrakov. ale toto nebolo sa rozhodlo, ze pojde do krajiny nezazrakov, kde ziju celkom obycajni ludia, ktori rano vstavaju, chodia do prace a potom pridu unaveni a idu zase spat. povedalo si, ze tymto ludom ukaze, ako sa zit naozaj ma, lebo to chcelo dokazat aj sebe samemu. tak raz rano otvorilo oci este pred zazvonenim budika, chytilo tento budik do ruk a vyhodilo von oknom. spalo dalej este asi hodinu. potom si dalo teply kupel a vydatne ranajky, neskor slo von na kopec a tam sa z neho gulanim spustalo. potom bezalo a nakoniec padlo do travy a pozeralo na obrazy z oblakov. objalo par stromov a prebehlo cez psenicne pole k rieke, kde sa okupalo a chytilo rybu. rybu zjedlo a pobralo sa "socializovat"

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna Viera a tá jej diera, no páni, kde je tá naša miera, keď preskúmať tú dieru treba, aká veľká, aká svižná, až mi kakáč zviera a už mi ju viac, netreba